Hubenka Times

Zimný špeciál

A zase sa k nám priblížil.... vianočný čas - plný nádejí a očakávaní. Čo len zase tento rok dostaneme?

Každý niečo - lásku svojej rodiny, pocit radosti zo stretnutí, darčeky. Pripomenieme si čaro vianočných rozprávok, vôňu stromčeka, vianočnú hudby, silu modlitieb a krásu spomienok.

Poďme si teda aj my z Hubenky rozbaliť naše vzájomné darčeky - básne a príbehy, ktoré sme pretkali našou fantáziou, nápadmi, pocitmi, vedomosťami a snami.

Andrea Macová

Nina Bartánusová

ZIMA

Zima, zima, zimička

mráz nás štípe na líčky.

Vietor duje, pofukuje,

plno detí sa vonku sánkuje.

Príroda je celá biela

Perinbaba nám vločky zasiela

Zasypala celú krajinu,

vôbec jej to nedávame za vinu.

Mráz nám klope na dvere

je to celé o viere.

O viere v pani Zimu

a k snežnému Yetimu.

Tešíme sa, keď je zima poriadna,

rieka krásne zamrznutá, priehľadná.

O zvieratká sa postaráme,

dostatok jedla im obstaráme.

Paulína Ličková

"Pokazené" Vianoce

"Deti pobaľte sa, zajtra odchádzame na Vianoce k babke," mama prišla do izby ako víchor a oznámila nám túto šokujúcu novinu. Na Vianoce k babke?! To sa mi vôbec nechce.

Ráno sme vstávali na môj vkus príliš skoro. Cesta bola nekonečná. Na lazy sme dorazili až za tmy. Nikde nikoho, samá pustina. Iba babkin dom. Starý, malý a tmavý. Babka nás privítala celá dojatá. "Deti vybaľte sa. Peter pôjde s otcom narúbať drevo do pece a Júlia mi pomôže vyrobiť vianočné ozdoby," povedala mama. "Mami, však som unavená z cesty. Babka nemá nejaké ozdoby?" povedala som. "Vieš, ja robím taký tradičný stromček. Zdobím ho sušenými pomarančmi, orieškami a šiškami," povedala babka. "Ach, dobre. Tak ja budem maľovať šišky," povedala som. Pri vyrábaní sme počúvali vianočné koledy. "Babka, aké televízne kanály tu máš?" spýtala som sa. "Vieš, ja počúvam najčastejšie rádio. V televízií sa dá pozerať Jednotka a Dvojka." povedala babka. "Super! Tam sú tie najtrápnejšie programy. Čo budeme robiť celé dni?" povedala som zúfalo. "Budeme chodiť na prechádzky a hrať spoločenské hry," povedal otec, ktorý už chystal večeru.

Prebudila som sa do zasneženého rána. Z tohto miesta mám už teraz depku. Všade bolo ticho, zima a celá rodina pokope. Prišla som do kuchyne a mama pri raňajkách oznámila: "O chvíľu pôjdeme spolu na prechádzku do lesa a pohľadáme vianočný stromček." "Musím ísť aj ja?" skúšala som sa z toho vyvliecť. "Áno,musíš. Potrebuješ vzduch. Navyše stromček bude ťažký a budeme potrebovať tvoju pomoc," oznámila mama rozhodne.

Brodili sme sa snehom. Mama sa rozplývala: "To je nádherná zimná krajina. Úplný balzam na dušu. Toto som presne potrebovala." "Aha, takže ty si potrebovala premočené topánky a zmrznuté ruky?" okomentovala som. "Keby si nechala doma svoje značkové tenisky Vans a zobrala si si snehule, nič ti nepremokne," uštipačne zahlásil Peter. Radšej som už nič nehovorila a ticho kráčala lesom. So stromčekom sme sa lopotili dve hodiny, kým konečne stál v obývačke. Zdobenie stromčeku ma celkom bavilo, no zo všetkého som bola uťahaná ako kôň.

Mama na mňa zavolala: "Ideme piecť medovníky. Pridáš sa?" To som v živote nerobila, ani sa mi veru nechce. Ale zvyšok dňa kukať do plafóna je ešte horšie. Tak som zakričala:"Ideeem."

Konečne je tu Štedrý deň. Mama od rána s babkou varili sviatočnú večeru. V tomto kraji bolo zvykom mať sedem chodov. Otec čítal knihu. Brat bol stále na PlayStation a ja som sa dosť nudila. Spýtala som sa otca: "Čo budeme robiť?" "Môžeme si zahrať "Človeče, nehnevaj sa" alebo ťa môžem naučiť hrať žolíka," povedal otec. "Poď si ,Peter, s nami zahrať Človeče. Mám skvelý nápad. Ten, kto prehrá, bude umývať riady po sviatočnej večeri," vzrušene navrhol otec. Túto hru som hrala ako o život, len aby to nepadlo na mňa. Našťastie prehral Peter.

Nakoniec celý deň ubehol nečakane rýchlo a my sme sedeli pri štedrovečernom stole. Babka a mama boli dojaté, otec s Petrom si pochutnávali na dobrom jedle a ja som sa už

nevedela dočkať darčekov. Pod stromčekom som si našla presne to, čo som si priala. Do noci sme ešte sedeli v obývačke a rodičia i babka nám rozprávali o svojich Vianociach z detstva. Ja s Petrom sme si pochutnávali na medovníkoch. Musím povedať, že mali zvláštne dobrú príchuť. To bude asi tým, že som ich piekla sama.

Toto neboli Vianoce podľa mojich predstáv. Robila som také veci, aké som nikdy neskúsila. Celá rodina sme trávili veľa čas spolu a navzájom si pomáhali. Babka nám ako skvelý rozprávač odkryla svoje životné príbehy. Nakoniec musím uznať, že tieto Vianoce mali svoje čaro. Samozrejme, toto nikomu neprezradím.

Lívia Černá

Salónková lúpež

Milujem atmosféru Vianoc. Hudba, vôňa lahodných perníkov a ligotavý stromček. No mojou
skutočnou špecialitou sú salónky. Naozaj! Namiesto sklenených ozdôb na našom stromčeku prevládajú klasické ozdoby, medzi nimi aj tieto vianočné pochúťky. Moja mama ich však považuje čisto za ozdoby a tak sa k mojim milovaným salónkam nemôžem ani priblížiť. Ja mám však svoju taktiku. A vlastne... Zajtra sú Vianoce! To znamená iba jediné. Lúpež salónok sa môže začať.

Keď všetci zaľahnú do postele, môže sa začať moja nočná výprava. Vždy počkám približne hodinu, aby som sa presvedčila, že aj náš pes Bruno odišiel spať k rodičom do izby. I keď je to psí dôchodca a jeho zrakové schopnosti nie sú najlepšie, nepodceňujem jeho sluch. Rodičia spia, môj malý brat Adam tiež a Bruno ako vždy chrčí zo spánku. Po špičkách sa pomaly približujem do obývačky. Mama necháva svetielka na stromčeku zapnuté aj v noci, takže viditeľnosť nerobí žiaden problém. Tak ako po minulé roky opäť stojím pri stromčeku a obdivujem jeho krásny vzhľad. Alebo... Čo si tu budeme nahovárať. S úžasom sa pozerám na to množstvo salónok! Vždy si uchmatnem nejaké zozadu stromčeka, aby spredu neostali podozrivé diery. Štyri salónky si strčím do vrecka a už som pripravená na odchod. Otočím sa ešte poslednýkrát a uchmatnem si ešte jednu, keď tu zrazu... NIE! Stúpila som na Brunovu hračku... Stojím ako prikovaná a nedokážem sa ani pohnúť. Brunove chrčanie však prestane a tak viem, že som všetkých zobudila. DOKELU!

Myslela som, že ma príde mamina vyhrešiť, no to, čo sa stalo ma mimoriadne prekvapilo. Zo spálne sa rútil rozospatý otec, ktorý si myslel, že som zlodej! Veľmi tomu nepomohlo ani moje čierne pyžamo. Bruno sa rozbehol a narazil mi do nohy a aj keď úplne netrafil a šťuchol ma iba do jednej nohy, ja som sa ako vrece zemiakov zvalila na zem. Mama bola bledá ako stena a nedokázala vydať ani hlásku. Adama zobudilo, až keď som spadla na zem. Otec s domnienkou, že som zlodej sa prekrikoval s bratom, ktorý radostne kričal, že prišiel Ježiško. Mama stála na chodbe a nedokázala spracovať, čo sa práve deje. Keď však ku mne Adam pribehol a začal ma objímať, so sklamaním zahlásil, že toto nie je Ježiško a som to iba ja. Otec stíchol. Mama už nestála ako obarená a Adam sa smutne otočil na odchod. Začala som hovoriť, aká som bola smädná, že preto som bola v obývačke a vtom mi salónky vypadli z vrecka. Na moje prekvapenie sa otec aj mama začali smiať a Bruno radostne kmital chvostíkom aj keď asi úplne nechápal, o čo sa jedná. Jedine brat nebol dostatočne spokojný s tým, že videl LEN svoju sestru. Nakoniec z tejto udalosti vznikol tradičný príbeh, ktorý si rok čo rok pripomíname pod stromčekom plným salónok .

Tereza Blašková
Haiku

Snow is falling now

In the world of one colour
Rest is all around

Hana Vongrejová

Christmas (an acrostic poem)

Church is a place where people pray

House - a place where come back gladly

Recollecting others whom they know

Ice shining like a sun

Snow makes children happy

Trees full of decorations

Members of our families

Advent season when we light candles

Snowman with hat and broom

Barbora Štorová

WINTER

(a five senses poem)

I see happy children outside.

I hear snow under my boots.

I smell the freshness in the air.

I taste a flake in my mouth.

I touch snow when I am building the snowman.

Oliver Turok Heteš

Clouds

(an acrostic poem)

Clumps of fog

Leisurely wandering the sky

Odd shapes can be seen in them

Unbound like wind carrying them through the sky

Dark ones bring rain

Sun hides behind them

Tereza Blašková

Wind greeted the first snow

Icicles are glistening from the roofs of houses

Nests of birds are already lame

Temperatures are under zero

Everyone is waiting for the Christmas holidays

Rest is all around us

Hana Vongrejová

December

I see how people buy Christmas trees and presents.

I hear bells ringing and Christmas songs.

I smell the cold wind of winter.

I taste Christmas Eve meals and Christmas pastry.

I touch falling snowflakes and presents under the tree.

Oliver Turok Heteš

What are the things about winter everyone loves so much?

In winter you can build a snowman,

Not even one mosquito can be seen.

To sledge with friends you can

Even to walk on water - that I mean

Rest now kids, and don't worry, for Christmas is behind the door.

Teraz, keď sme si otvorili všetky naše darčeky, neostáva nám nič iné iba sa zvítať s novým rokom a popriať si to, čo každý rok - veľa zdravia, šťastia, lásky a tiež veľa inšpirácie, dobrých nápadov a rozhodnutí.

Šťastný nový rok 2022!